Sv. Emerám

- biskup a mučeník (8. st.)
- liturgická spomienka - 22. septembra

sv. Emeram

Pochádzal pravdepodobne z Poitiers vo Francúzsku. Prišiel, podľa legendárnej Passio (649) do Bavorska na pozvanie vojvodu Teoda. Požiadal ho, aby ako biskup spravoval cirkevné spoločenstvo na jeho území. Tu požehnane pôsobil. V treťom roku svojej misijnej činnosti chcel cestovať do Ríma, aby podal správu pápežovi. Podľa iných správ jeho cesta mala viesť na slovanské územie, kde chcel ako misijný biskup evanjelizovať. 

Pri únose dcéry regensburského vojvodu Ota, bol obvinený. Biskup poznal mená únoscov, keďže chcel uchrániť česť dievčaťa, neprezradil vinníkov. Bol mučený a napokon usmrtený. Stalo sa to (asi r. 652) v obci Kleinhelfendorf pri Aiblingu. Jeho telo pochovali do kostola sv. Juraja v Regensburgu. 

Regensburský biskup Gaubald dal r. 740 postaviť kostol k jeho úcte. V tom čase aj freisinský biskup Erembert dal postaviť chrám na mieste jeho umučenia. Podľa Emeráma pomenovali aj slávny benediktínsky kláštor v Regensburgu (pôvodný rímsky cintorínsky kostol sv. Juraja). 

Jeho úcta v krátkom čase prevýšila úctu sv. Erharda, biskupa-patróna mesta.
Zobrazuje sa s biskupskými insígniami (mitra, pastierska palica a s rebríkom – nástrojom, na ktorom bol umučený – symbol cesty do neba).
Jeho úcta bola franskými misionármi rozšírená aj na našom území. Mnohí ho pokladajú za patróna prvého kostola na našom území, ktorý dal postaviť Pribina v Nitre a bol vysvätený salzburským arcibiskupom Adalrámom o. r. 830. 

Proti patrocíniu sv. Emeráma hovorí jeho pôvod – Regensburg (odtiaľ však pochádzala údajne žena Pribinu – príbuzná arcibiskupa Adalráma); za hovorí lokalizácia chrámu na nitrianskom hrade.
Jeho relikvie, ktoré vlastnila nitrianska katedrála boli v r. 1990 odcudzené a v r. 1998 opätovne získané z regensburskej katedrály pre Katedrálu sv. Emeráma v Nitre. 

(jv)