Na Zobore si uctili patróna Nitry

Slávnostná svätá omša pod holým nebom na priestranstve pred Špecializovanou nemocnicou na Zobore v Nitre bola v nedeľu 21. júla 2013 hlavným bodom širšieho programu, ktorý pre stovky prítomných pripravila miestna Rímskokatolícka farnosť svätého Urbana. Hlavným celebrantom bol generálny vikár Nitrianskej diecézy Mons. Peter Brodek, prítomný bol aj titulárny zoborský opát Mons. Ladislav Belás.

Mons. Peter Brodek v homílii hovoril o zmysle pustovníckeho spôsobu života a o jeho možnom vplyve na vzťah človeka k Bohu. Tu je časť prednesenej homílie:

„Človek cíti, že prichádza na miesto, kde už len zo samotného Božieho daru sa má možnosť obohatiť a tak vlastne odpovedáme na to, čo je nám ľuďom tak potrebné a po čom túži naša bytosť: nájsť chvíľu ticha, nájsť atmosféru pokoja, nájsť to, čo nám bežne v našich bežných mestských prostrediach život neumožňuje. Hľadáme Božie dary. Možno povedať, že aj pustovník ich hľadal a hľadá ich dodnes, pretože ten rozmer pustovníctva v Cirkvi žije stále. Aj dnes sú to jednotlivci, ktorí sa rozhodnú odísť práve do takýchto vzdialených miest ľudskej civilizácie, aby tam mohli slúžiť Bohu i ľuďom zvláštnym spôsobom. Pustovníctvo alebo samota je akýsi prvý význam toho, čo pustovník hľadá a po čom aj my túžime. Ale nie skresleným spôsobom ako to v našej dobe, v súčasnosti, všetci jasne prežívame. Samozrejme, sme zaťažení, sme až preťažení dobou informatiky; je tu množstvo záležitostí, správ, udalostí, ktoré potrebujeme akosi denne stráviť alebo chceme denne stráviť. Aj tak sa nám to nikdy nepodarí. A plus do toho vstupujú naše osobné každodenné záležitosti života, ktoré tiež musíme nejako spracovávať a niet divu, že potom človek cíti, že je nielen zaťažený, ale aj preťažený a hľadá niekde chvíľu samoty, aby mohol nájsť potrebnú vnútornú rovnováhu. Ale tento hlad duše, respektíve táto potreba človeka, sa potom deformatívnym spôsobom presúva do každodenného života. Každý potrebujeme mať svoju izbu, potrebujeme mať svoje súkromie, potrebujeme mať svoju kanceláriu, kde budem sám pracovať. (...) Začíname sa izolovať. Hoci žijeme v kruhu ostatných, žijeme akoby sami pre seba. (...) Toto je stav, ktorý dolieha na človeka mimovoľne. Ale keď sa pozrieme na pustovníka, ktorý ako aj svätý Andrej – Svorad, sa tu odoberie do samoty, do jaskyne, to nie je preto, že chce mať sám izbu, že chce mať svoje súkromie, že nechce byť nikým rušený. Takto by sme ho nesprávne pochopili. On odchádza do samoty preto, aby v nej prežil svoje obrátenie, aby v nej prežil hlbšie stretnutie s Bohom a mohol lepšie slúžiť ľuďom (...) Pustovník sa neizoluje od sveta preto, aby mu neslúžil. Ale práve naopak. Svojou modlitbou a hlbokou kontempláciou daroval svoj život Bohu a ľuďom. Využime tento čas aj v tej úcte k relikviám svätého Andreja – Svorada, v tichu srdca poprosme o to, čo najviac potrebujeme pre nás, pre našich blízkych“.

Po skončení svätej omše si veriaci osobne uctili relikviu svätého Andreja - Svorada. Následne bola odhalená informačná tabuľa o kláštore na Zobore (o benediktínskom i kamaldulskom). Návštevníci tejto lokality sa tak dozvedia o jej bohatej histórii i o jej posvätnosti.

Miroslav Lyko

Tags: