Veľkonočný príhovor Mons. Viliama Judáka - RTVS 2013

Ako veľmi reagujeme na zmeny v prírode, dá sa spoznať aj v týchto dňoch, keď sa vytrvalo hlási jar. Každé víťazstvo jari je príležitosťou začínať znovu. Veď z každej novej brázdy rastie nová sila, odvaha a vôľa k životu. Nie je to však len impulz vychádzajúci z prírody, zo zázraku vzniku nového života, ktorý nás napĺňa novým elánom.
Pre kresťanov, a nielen pre nich zaznieva v tieto, novým životom prekypujúce dni, úžasná pravda: Kristus vstal z mŕtvych! Je až natoľko dôležitá, že apoštol Pavol neváha vyhlásiť: „Ak Kristus nevstal z mŕtvych, márne je naše kázanie, márna je aj naša viera“ (1 Kor 15, 14).
Viera v Ježišovo zmŕtvychvstanie patrí k základnej pravde kresťanstva od začiatku, preto prvé kresťanské spoločenstvá ohlasovali ako najdôležitejšiu práve túto radostnú skutočnosť. Toto živé svedectvo vo viere je stále aktuálne cez ďalšie dve tisícročia, preto boli a sú kresťanské spoločenstvá, ktoré žijú z tej istej viery doteraz. Aj my, kresťania tretieho tisícročia veríme v tú istú radostnú zvesť.
Veľkonočné tajomstvo je aj pre nás zárukou začínajúceho vykúpenia, našej túžby a nádeje, presvedčujúc nás, že s človekom sa ráta, že láska je silnejšia ako nenávisť a život mocnejší ako smrť.
Pozrite! Krátko po skončení druhej svetovej vojny, navštívil mladý muž svojich záchrancov v zničenom Rotterdame. Bol Žid. „Ako 24-ročný som prestúpil ku katolíckej viere, lebo som myslel, že som v Novom zákone objavil Boha lásky, Boha ľudí. Potom prišla Tretia ríša, vojna – a Boh lásky, kde bol?“ – pýta sa. „Dovolil zabiť. Mojich rodičov, dvoch bratov... Holandskí priatelia mi pomohli ujsť do USA. Po vojne som ich opäť videl v zničenom Rotterdame.
Títo starci – záchrancovia pozerali na neho s veľkou dobrotivosťou, ich syn bol nezvestný, ich existencia zničená; spolu s inou rodinou bývali v jedinej miestnosti v blízkosti prístavu. Nesťažovali sa, podelili sa so svojou malou dávkou chleba s ním, človekom dobre vyzerajúcim v americkej uniforme... „A vy teda ešte vždy veríte ...?“ – spýtal sa ich.
Usmievali sa ako sprisahanci, tí dvaja starkí, ktorí mali „právo“ mať ťažké srdce na tento svet, na život...
„Prečo nie?!“ – odpovedali spoločne. „Po tom všetkom, čo sa stalo?!“- pýtal sa ich. „Veď ty žiješ!“ „Áno, ale za to ďakujem Vám, čo má s tým Boh spoločné?“ Žena mu pozerala priamo do tváre a povedala presvedčivo: „Ty žiješ, lebo On žije...!“
Zrazu, pochopil akoby mu niekto rozprával dlhý príbeh, že on, ktorý doteraz žil nahnevaný na všetkých a pomstychtivý, ďakuje za svoj život dvom ľuďom, ktorých viera v Zmŕtvychvstalého bola taká živá, že vzali na seba všetky nebezpečenstvá, aby ho zachránili.
Ty žiješ, lebo On žije! Títo dvaja ľudia veria v Ježišovu živú prítomnosť a preto pomohli s nasadením vlastného života.
Áno, posúvame, drahí bratia a sestry, Veľkú noc buď do minulosti: keď pred 2000 rokmi, Kristus vstal z mŕtvych. A to už sa nám zdá príliš vzdialené. Alebo kladieme tajomstvo Veľkej noci do budúcnosti: aj nám raz Boh daruje tento stály život – neskôr, keď zomrieme. A dúfame, že to nebude hneď.
Ale my žijeme teraz! Samozrejme nemôžeme zabúdať, na to, čo sa vtedy stalo v Jeruzaleme
v 30-tych rokoch, dúfame, že to sformuje náš terajší život. A to, čo dúfame dostať od Boha v budúcnosti, vplýva na náš terajší život. On je tu prítomný. On žije... Potešuje nás v súčasnom živote, posilňuje a nabáda nás k činom.
Preto dnes, ako každú nedeľu slávime Ježišovo vzkriesenie. Spúšťame siete, pre novú lásku, pre nový život, pre nové pohľady na seba, na iných. Na Boha... Oslavujeme vernosť Boha, ktorá je silnejšia ako smrť.
Čo všetko by sa v našom živote mohlo zmeniť už dnes, teraz, keby táto dôvera hlboko prenikla naše zmýšľanie, náš život, naše vzťahy.
Prajem všetkým nám, drahí bratia a sestry, aby aj pri dnešnom stretnutí so Zmŕtvychvstalým, dôvera v Boha hlboko zapustila a rozšírila svoje korene, a viera v neho nech nám daruje radosť, pokoj, nádej a svetlo v tme. Lebo vzkriesený Ježiš žije a už viac neumiera... On žije a my budeme žiť s ním!

Tags: