Homília Mons. Viliama Judáka - Veľký piatok 2013

Ústredným bodom dnešného dňa je kríž. Počúvame rozprávanie o ňom a uctíme si ho. Kríž je privilegovaným bodom kresťanskej cesty, pretože spája zem s nebom. Keď svätý Pavol písal spoločenstvu v Efeze, na určitom mieste predniesol modlitbu a vyjadril želanie: „aby Kristus skrze vieru prebýval vo vašich srdciach, aby ste zakorenení a upevnení v láske mohli so všetkými svätými pochopiť, aká je to šírka, dĺžka, výška a hĺbka, a poznať aj Kristovu lásku, presahujúcu každé poznanie, aby vás naplnila Božia plnosť celá“ (Ef 3, 17-19).
„Treba pripustiť“ – hovorí svätý Augustín – „že na Kristovom kríži sú znázornené rozmery, o ktorých hovorí apoštol: šírka, dĺžka, výška, hĺbka“. Sledujme ho v tomto rozjímaní: akoby sme pohľadom na kríž mohli zmerať jeho lásku k nám. V láske Ukrižovaného Krista sú rozmery našej spásy: objavme, aká je široká, dlhá, vysoká, hlboká.

Široký ... v láske
„Kríž je široký v horizontálnom tráme, na ktorom sú vystreté ramená ukrižovaného“. Keď pozorujeme šírku kríža a vnútorným zrakom sa zahľadíme na ramená vystreté na dreve, uvedomujeme si šírku Božej lásky k nám.
Ale chápeme aj to, že ak chceme byť učeníkmi Ukrižovaného, neostáva nám nič iné ako vystrieť ramená v šírke lásky: ramená Vykupiteľa pokrývajú šírku kríža, ak my otvárame našu náruč v konkrétnych gestách lásky, služby, bratskej náklonnosti. Pre nás teda široký kríž „znamená dobré skutky vykonané v šírke lásky k blížnemu“.

Dlhý ... vo vytrvalosti
„Kríž je dlhý vo vertikálnom tráme, ktorý zostupuje až na zem a na ktorom sú pribité nohy a na ktorých spočíva chrbát “. Keď pozorujeme dĺžku kríža, stojíme tvárou v tvár miere bez miery, radikálnosti Božej lásky k Nám. „Kristus zomrel za nás, keď sme boli ešte hriešnici“ (Rim 5,8): miloval nás od dávna, miloval nás odjakživa. „Miloval ich do krajnosti“ (Jn 13,1): je to láska, ktorá nemá konca, miluje nás navždy.
Ale sme poučení aj o významnej kvalite našej lásky a kresťanského života: vytrvalosť. Dobre vie ten, kto žije v manželstve, že láska, to nie je láska toho dňa, keď vstupuje do manželstva, ale láska mnohých dní, keď manželia žijú bok po boku a objavujú hrany toho druhého.
Dobre vie ten, kto si zvolil zasvätený život, že Tu som, vyslovené v deň rehoľného sľubu alebo kňazskej vysviacky, musí byť dlhé ako život. A či život na tejto zemi nie je kríž?
Kríž, ktorého dĺžka znamená heroizmus každodennej lásky: milovať vo sviatočný čas, keď všetko ide hladko, toho sú schopní všetci; je čas všedný, keď nám veci unikajú z rúk a keď cítime horkú chuť prehry, to je čas, keď milovať sa stáva heroickým. Pre nás teda dlhý kríž „znamená vytrvalosť v dĺžke času až do konca“.

Vysoký ... vo večnosti

„Kríž je vysoký na vrchole, ktorý čnie nad horizontálnym trámom“. Na tomto kúsku kríža je pribitá príčina Ježišovej smrti: On je kráľ. A my vieme – prečo nám to povedal, že jeho kráľovstvo nie je z tohto sveta. Ak chceme pozorovať túto časť kríža, musíme zdvihnúť zrak a uprieť ho na to, k čomu smeruje Kristov kríž: Božie kráľovstvo. Z toho dreva otvára dom, v ktorom chce mať všetkých bratov, deti jediného Otca.
Táto časť kríža nás núti ísť ďalej ako je bežné čítanie kríža: nie je to len symbol ľudského utrpenia, meno, ktoré sa dáva ľudskej bolesti. Takto číta svet Kristov kríž, vidiac v ňom jedného z mnohých spravodlivých, potupne odsúdených, jedného z mnohých nevinných, ktorých krutý osud vedie mimo dejín. Nie, Kristov kríž je aj a najmä otvorenie Božieho kráľovstva a volá nás do nebeskej vlasti, kde sme očakávaní. Kajúcny lotor, o ktorom rozpráva evanjelista Lukáš, pochopil, že v tom okamihu sa otvorila brána raja: vstúpil ihneď, „dnes“, ako mu prisľúbil Ježiš.
Naša láska je láska pútnika, pocestného. Ten, kto je na ceste, dáva svoj úsmev, ponúka svoju službu, ale jeho srdce je ako loď, ktorá hľadá prístav. Aj naša láska je tu prechodne, tak ako my: isteže, je večná, lebo aj pohár vody podaný s láskou sa zapíše do knihy života; ale musí byť oslobodená od akéhokoľvek sebeckého očakávania, okamžitej odmeny. Keby sme vedeli milovať takto, objavili by sme výšku lásky. Pre nás teda vysoký kríž „znamená nadprirodzený cieľ, ktorému sú podriadené všetky skutky, pretože všetko, čo robíme v šírke a dĺžke, čiže s láskou a vytrvalosťou, musí smerovať do výšky Božskej odmeny.

Hlboký ... v milosti

„Kríž je hlboký v tej časti trámu, ktorá je vsadená do zeme; je ukrytá pred zrakom ľudí, no z nej vyrastá smerom k nebu viditeľná časť kríža“. Kontemplácia uchopí podstatu, aj keď je neviditeľná. Božia láska na kríži je tak hlboká, že sa zdá byť nepochopiteľná, a to preto, že sa ju snažíme pochopiť ľudskou logikou. V hĺbke kríža pozorujeme prítomnosť Najsvätejšej Trojice: Otec, ktorý podopiera Syna a neopustil ho; Duch, ktorý vyžaruje dar lásky, čo Syn dáva Otcovi. Toto všetko je hlboké, je to tajomstvo, uniká roztržitému zraku, ktorý nedokáže vidieť Boha na popravisku a zachytí len premoženú ľudskú nádej: Kristovo Božstvo je skryté v tej časti kríža, ktorá je vsadená do zeme, čo ho celý podopiera.
Naša kontemplácia by mohla dlho pokračovať. Ale musíme z nej vyvodiť užitočné poučenie pre našu pozemskú púť, a to je takéto: nie sme sami, nie sme opustení v nesení našich každodenných krížov; aj tie majú skrytú časť, ktorú takmer nikdy nevidíme, ale ktorá nás podopiera na ceste. Ľudská logika – matematika, fyzika a filozofia a ani spoločenské vedy ako psychológia a sociológia – nezahŕňa Božiu milosť medzi aktívne činitele dejín. Nemôže ju vidieť, nemôže ju zmerať, preto hovorí, že neexistuje. Ale my vieme, že naša láska je podopieraná Božou milosťou v každom okamihu. Pre nás teda hlboký kríž „znamená, že všetky naše dobré skutky a všetko dobro prýšti z hĺbky Božej milosti, ktorá uniká nášmu chápaniu a nášmu úsudku“.
Je však potrebné, ba priam nutné lebo ako povedal Svätý Otec František povedal v prvej svojej kázni“ „Keď kráčame bez kríža nie sme Pánovými učeníkmi. Sem svetácki, sme biskupi, kňazi, kardináli, pápeži, ale nie sme Pánovi učeníci. Prial by som si, aby sme všetci po týchto dňoch plných milostí mali odvahu – práve odvahu- kráčať v Pánovej prítomnosti, s Pánovým krížom. Budovať Cirkev na Pánovej krvi, ktorá steká z kríža a vyznávať jedinú slávu , Krista ukrižovaného. Takto bude Cirkev kráčať ďalej.“
Drahí bratia a sestry prajem všetkým nám, aby sme mali milosť hlásiť sa ku Kristovmu krížu aj v každodenných okolnostiach nášho života. „Veď keď s ním trpíme budem s ním oslávení“ – povzbudzuje v tomto zmysle sv. Pavol. Kiež sa to naplní v živote každého z nás!
Amen.

Tags: