Homília Mons. Viliama Judáka pri príležitosti rozposlania misijných tímov v rámci nitrianskych mestských misií 9. marec 2013

Iste každý z nás rád zalistuje v rodinnom albume, kde sú jeho fotografie od narodenia. Niekoľko záberov znázorňuje celý život. Jednotlivé etapy - chvíle šťastia, radosti, ale i smútku.
Cez pôstne obdobie, keď si pripomíname naše znovuzrodenie v krste, dáva nám svätá Cirkev zahľadieť sa na univerzálny rodinný album ľudstva, v podaní sv. Lukáša v podobenstve, ktoré sme si práve vypočuli. Nie nadarmo sa hovorí o žiakovi sv. Petra - Lukášovi, že bol maliarom. Tak perfektne zachytiť každého z nás v tomto podobenstve sa nepodarilo zatiaľ nikomu.
Mladší syn. Otec má z neho radosť. Zrazu však zisťuje v sebe pocit dusnoty. Cíti všednosť. Nudí sa. Začína mu byť tesno v otcovom dome.
Vieme si predstaviť ten spýtavý otcov pohľad, plný prekvapenia a bolesti, ale aj ten synov náhlivý odchod, v akom chrlí zo seba argumenty: Som mladý, ale už dospelý. Chcem mať, čo majú iní. Chcem byť slobodný! Daj mi čiastku, čo mi patrí!
Otec - odmietnutá láska - mlčí a delí svoje vlastníctvo. Taký je otec. Otcova láska je bez miery. Náš odchod - hriech je zneužitie tejto lásky. Odchod z otcovského domu je bezohľadné buchnutie dverami, aby sme tým vo vnútri dali pocítiť, že odchádzame. Hriech je dezerciou, zbabelosťou, deštrukciou, je ústupom na stratené pozície. Hriech je hlúposť. Vyzerá ako zrýchlený voľný pád z výšky, zo svetla do ničoty, tmy.
„Budete ako Boh“ (Gn 3,5) - takouto rečou začínal rajský škandál. Presne tak sa začínajú aj tie naše každodenné. Začínajú sa veľkým sľubom a končia sa veľkým sklamaním. Prinášajú biedu. Zisťujeme, že ten, ktorý nám veľa sľuboval, ak odídeme od otca, si nás ani toľko necení ako ktorýkoľvek kus svojho stáda „...a nedával mu ani to, čo zvieratám...“ Pochopil, že namiesto chleba našiel pomyje.
Tento stav nás priam núti zahľadieť sa na vychudnutú, schátralú postavu syna, ako sedí medzi stádom svíň a uvedomuje si svoju biedu. „Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i proti tebe...“ (Lk 15, 18).
Prvá podmienka jeho návratu domov je pravda. Objavenie, pokorné priznanie a hlasné vyznanie pravdy o sebe - že nie som šťastný, keď nie som doma - to je prvá časť oslobodzujúcej pravdy, ktorá ma môže priviesť k Otcovi. A druhá časť tejto pravdy je, že Otec ma i napriek tomu miluje, že jeho lásku môžem uraziť, pošliapať, vysmiať, ale nie zabiť. Otec všetko odpúšťa - a to je veľká milosť.
Televízny kazateľ biskup Fulton Sheen hovorí: „Začiatok obrátenia je začiatkom rozvoja, vzrastu. Byť hriešnikmi, to je naše nešťastie, ale byť si toho vedomí, to je naša nádej.“ Preto i T. Merton pripomína: „Ako blízko je pri nás Boh, keď uznáme svoju biedu a spoľahneme sa na neho!“
Na ktorej fotografii v albume sme sa spoznali? Možno sme v pozícii „dobého syna“, ktorý však závidí prijatie naspäť svojho brata. Ak je to záber vracajúceho sa a ľutujúceho syna, vtedy môžeme byť šťastní. Ak sme na iných, nezabúdajme, že milujúci Otec čaká.
Svätopôstny čas je čas návratov. Pre nás je to určitým spôsobom uľahčené, že prostredníctvom týchto milostivých dní, keď budú u nás prebiehať misie nám k návrtu, či prehĺbeniu nášmu vzťahu môžu napomôcť pátri rehoľníci, vysluhovanie sviatosti, najmä Sviatosti zmierenia, i pobožnosti a podujatia, ktoré sú súčasťou ľudových misií. Niektoré sa už realizovali na uliciach mesta, univerzitách, obchodných domoch, nemocnici, väznici,... s pomerne veľkým záujmom. Všetkým Vám, ktorí ste sa na týchto podujatiach aktivizovali patrí úprimné Pán Boh zaplať!
Nastáva čas farských misií. Vy drahí bratia kňazi, Vaši spolupracovníci, ktorí ste sa už svojím rehoľným zasvätením radikálnym rozhodnutím žiť v chudobe, čistote a poslušnosti stali osobitnými svedkami Boha a Ježiša Krista v dnešnom svete cez Vaše zasvätenie. Svedčíte o Bohu a jeho hodnotách. Dnes toto Vaše celoživotné svedectvo nadobúda osobitnú výzvu a poslanie v rámci nitrianskych mestských misií. Preto dnes dostávate zvláštnu misiu v našom meste, aby ste obyvateľom Nitry ponúkli to najpodstatnejšie: prijať Ježiša Krista do svojho života a učiniť ho základnou hodnotou všetkého rozhodovania a konania. To znamená, že mnohým s pomocou Božej milosti môžete napomôcť vrátiť sa do otcovského domu.
Pripomeňme, si ako hovorí Katechizmus Katolíckej cirkvi na začiatku, a tak sa otvára v univerzálnom objatí, uznávajúc, že „človek je ,schopný‘ Boha“ (I/1). „Najvyšší dôvod (eximia ratio) ľudskej dôstojnosti spočíva v povolaní človeka do spoločenstva s Bohom. Človek je už od začiatku svojho jestvovania pozvaný na dialóg s Bohom. Veď jestvuje iba preto, lebo ho Boh z lásky stvoril a stále ho z lásky udržiava. A žije naplno podľa pravdy, iba ak túto lásku slobodne uznáva a odovzdáva sa svojmu Stvoriteľovi. Mnohí naši súčasníci vôbec nechápu alebo výslovne odmietajú toto dôverné a životné spojenie s Bohom (Gaudium et spes 19)
My všetci chceme využiť aj tento spôsob, aby sme sa v prebiehajúcom Cyrilo-metodskom jubilejnom roku a zároveň v Roku viery prehĺbili v kresťanských hodnotách. V duchu synody o novej evanjelizácii chceme v tomto milostivom čase upriamiť našu pozornosť na tri oblasti pastoračnej starostlivosti, ako nás k tomu pobáda aj Svätý Otec Benedikt XVI. vo svojom príhovore na záver:
1. Nová evanjelizácia sa týka života celej Cirkvi. V prvom rade sa vzťahuje na riadnu pastoráciu, ktorá musí byť riadená ohňom Ducha, aby dokázala zapáliť srdcia tých veriacich, ktorí sa pravidelne stretávajú v cirkevnom spoločenstve a v Pánov deň sa sýtia jeho slovom a Chlebom večného života.
2. Na druhom mieste je nová evanjelizácia podstatne spojená s misiou ad gentes. Úlohou Cirkvi je evanjelizovať, ohlasovať posolstvo spásy ľuďom, ktorí do dnešného dňa nepoznajú Ježiša Krista.
3. Tretí aspekt sa týka pokrstených osôb, ktoré však viac nežijú podľa požiadaviek vychádzajúcich z krstu. Cirkev im má venovať osobitnú pozornosť, aby sa znovu stretli s Ježišom Kristom, objavili krásu viery a vrátili sa k praktizovaniu náboženstva v spoločenstve veriacich.
Možno aj my, kňazi, aj veriaci Boží ľud sme niekedy príčinou toho, že mnohí neveria, pretože sme to mohli spôsobiť svojou slabosťou, sklamaním a nesprávnym spôsobom života - ako starší brat z dnešného evanjelia .
Ústrednou myšlienkou našich misií je: „počujte Slovo od Boha Vám zoslané“, ktoré vychádza zo staroslovenského Proglasu. Sila tohto slova môže zasiahnuť hĺbku ľudského srdca, pretože je zaplatené výkupnou smrťou Ježiša na kríži.
Áno, misionári ohlasujú slovo, misionári vydávajú svedectvo, no s pokorou si uvedomujeme, že srdce človeka opravdivému obráteniu môže otvoriť jedine Boh, jedine jeho Duch „Kristova láska napĺňa naše srdcia a poháňa nás evanjelizovať. On nás – tak ako kedysi vysiela na cesty sveta , aby sme s jeho evanjeliom oboznámili všetky národy zeme (porov. Mt 28, 19). Keď si uvedomíme, že pred 2000 rokmi stáli Ježišovi apoštoli pred ľudsky nepredstaviteľnou úlohou, oboznámiť s jeho učením celý svet, ktorá sa nie z ľudskej múdrosti, ale z Božej moci uskutočnila. Dnes tu stojíte Vy s podobným poslaním. Aj dnes chce Boh ako vtedy preniknúť vnútro človeka a dať jeho životu hodnotu a zmysel.
Vyprosujeme Vám na príhovor sv. Cyrila a Metoda a sv. Svorada, patróna nášho mesta, pokoru, odvahu a vytrvalosť v nádeji, že aj dnes môže Boh cez Vaše svedectvo zasiahnuť človeka a zmenili jeho život. A my všetci prosme o ochotu a odvahu otvoriť sa Božej milosti. Kiež nám Pán v tomto šľachetnom úsilí spoločne pomáha!
Amen.

Tags: