Homília Mons. Viliama Judáka Stretnutie pedagógov CMBF UK

Stretnutie pedagógov CMBF UK
Nitra. 21.5. 2012

Ak by sme chceli nakrátko charakterizovať tohtoročné naše stretnutie, mohli by sme povedať, že na tomto posvätnom mieste sa symbolicky spája rozum, ktorý prezentujete Vy akademickí činitelia a viera, ktorú môžeme cítiť v strohých kameňoch tejto katedrály a baziliky, kde - s najväčšou pravdepodobnosťou- stál prvý písomne doložený chrám na našom území ešte pred rokom 830. Samozrejme je tu prítomna živá viera v našich srdciach, ktorá je vzácnou hodnotou aj pri našej pedagogickej činnosti.
Keďže sme pred blížiacim významným cyrilo-metodským jubileum a Nitra je spätá s činnosťou týchto misionárov – vzdelancov, i naša fakulta je zverená pod jej ochranou, pozývam Vás, zahľadieť sa na ich pôsobenie so zameraním na ich pedagogické pôsobenie.
„Hľa, zaskvela sa nám svetložiarna pamäť preblaženého otca nášho Cyrila, nového apoštola i učiteľa..., ktorý zbožnosťou i krásou zaskvel sa na zemi ako slnce ...“
(Z Pochvaly blaženého otca nášho i učiteľa slovienskeho Cyrila Filozofa)

Ide o veľmi priliehavý názov, pretože učiteľom a vychovávateľom menuje Konštantína Filozofa už jeho prvý životopisec. Toto vznešené životné poslanie, ktoré plnil pri ohlasovaní evanjelia, či v súlade s ním, sa vinie celým jeho požehnaným, hoci nedlhým životom. Po patriarchoch, prorokoch, apoštoloch, mučeníkoch a vyznávačoch v celodejinnom poriadku spásy vymedzuje mu miesto medzi „učiteľmi, vyvolenými z tohto mätežného života.“ Teda jeho učiteľstvu pripisuje priame náboženské posvätenie a dáva mu výslovne cirkevno-právny ráz. Tak zachováva starobylý dejinný význam názvu aj ustanovizne učiteľa v Cirkvi.
V životopise sa uvádza zvláštny sen, v ktorom si mladý Konštantín vyvolil Sofiu (Múdrosť), ktorú si zamiloval po celý svoj nasledujúci život (ŽK III). V Carihrade sa naplnila Konštantínova túžba získať všestranné vzdelanie. Navštevoval vysokú školu, ktorá mala zvučné meno..
Po skončení cisárskej školy v Carihrade, kde pod vedením vynikajúcich vzdelancov nadobudol vynikajúce vzdelanie, dostal od Teoktista ponuku výhodného manželstva a perspektívnej kariéry. Konštantín však zotrval vo svojom prvotnom rozhodnutí: „To všetko je zaiste veľký dar, no pre tých, čo si ho želajú. Pre mňa niet nič väčšieho nad učenie, ktorým si chcem nazhromaždiť vedomosti a hľadať pradedovskú česť a bohatstvo“ (ŽK IV).
Následne sa stal sa chartofylaxom (bibliotekárom) knižnice a archívu pri významnom Chráme Svätej Múdrosti, kde zároveň zastával aj úrad tajomníka patriarchu. Táto služba nie veľmi vyhovovala hĺbavému Konštantínovi, preto tajne odišiel do samoty, utiahol sa na brehu Bosporu do kláštora, kde sa oddal štúdiu a kontemplatívnemu životu, po ktorom túžil. Teoktistos však dal vyhľadať Konštantína a cisárovná. Teodora ho vymenovala za profesora na Vysokej dvornej škole v Carihrade.
Služba učiteľa v tomto čase bola cirkevným úradom. Zriaďovala ho príslušná cirkevná vrchnosť a ona udeľovala aj oprávnenie na jeho výkon. Zvyčajne to bol kňaz, ktorého poslanie sa vzťahovalo na väčšiu oblasť. Pri prevzatí úradu bol vybavený aj náležitou právomocou. Cisár Michal III. skôr než Konštantína poveril úlohou učiteľa a v tejto hodnosti ho vyslal na územie Veľkej Moravy, zvolal synodu, ktorej predsedal patriarcha, ktorá rozhodla o tom, že Konštantín mohol zastávať úrad učiteľa. Jeho brat Metod mu mal v tejto šľachetnej činnosti napomáhať.
Úrad učiteľa v 9. storočí chápal Rím, podobne ako Carihrad v zmysle apoštolského misionára a apoštolského legáta. Aj Metod, keď sa stal kňazom a následne biskupom a arcibiskupom, dostal z poverenia pápeža Hadriána II. aj on úrad učiteľa pre veľkú oblasť slovanských krajov.
Celou činnosťou Konštantína sa uberá myšlienka poznania zmyslu života a pozdvihnutie človeka do jeho prvotnej dôstojnosti, ktorú mal pred pádom do prvotného hriechu. Tieto hodnoty ako pedagóg a ohlasovateľ evanjelia šíril ďalej.
Hoci prívlastok Filozof Konštantínovi prináležal, ako učiteľovi na Vysokej škole v Carihrade, kde prednášal filozofiu od r. 851, predsa toto označenie mu patrí predovšetkým pre jeho vysokú odbornosť v tejto oblasti. Okrem bystrého myslenia, množstva nadobudnutých vedomostí, tvorivých mysliteľských schopností si pomenovanie Filozof zaslúžil preto, že bol pôvodným mysliteľom.

Konštantín chápal filozofiu v zmysle samého slova ako lásku k pravde a k čnosti zároveň, ako lásku k životnej múdrosti, vychádzajúcej z Boha a zameranej k Bohu. Už ako poslucháč mal celkom jasnú predstavu o povahe a úlohe filozofie, keď ju definoval slovami: „Je to poznávanie ľudských i božských vecí, pokiaľ môže sa človek priblížiť Bohu a čnosťou učí človeka stať sa obrazom a podobou toho, ktorý ho stvoril“ (ŽK IV).
V Konštantínovom chápaní filozofie vyniká dôraz na jej činnostný ráz: väčšmi než vysvetľovať svet má filozofia učiť človeka pretvárať, dotvárať seba; poznanie a konanie patria spolu, tvoria celok. Touto skĺbenosťou poznania a konania Konštantín filozofiu nielen priblížil k múdrosti, on ju s ňou priam stotožnil.
Jeho filozofia mala zjavný bohovedný ráz a mravný zámer. Pohľad na človeka, čerpal hlavne z Biblie, ale aj z Východných teológov (Dionýza Areopagitu, Jána Zlatoústeho, Gregora Naziánskeho...), tiež z gréckych klasických filozofov Platóna a stoikov, ktorých „pokresťančil“. Prijaté podnety spracúval samostatne, dotváral ich osobnými zážitkami a skúsenosťami. Jeho filozofia je iná ako čisto odborná sústava pojmov. Je životná, a to v tom zmysle, že zdôrazňujúc múdrosť, stavajúc ju na prvé miesto, filozofiu vedome zapája do služby človeka v dejinách.

Veľký význam pre ich činnosť malo zriadenie vzdelávacej inštitúcie.
Výnimočné postavenie mala prvá Slovanská vysoká škola. Bola zriadené podľa vzoru carihradskej vysokej školy, ktorej vzdelanie bolo organizované podľa starého antického systému. Predmety boli rozdelené do dvoch skupín. Do prvej - trivium - patrila gramatika, dialektika a rétorika, v druhej - quadrivium - aritmetika, geometria, astronómia a muzika. Staroslovanský Život Konštantína zachoval zaujímavú poznámku o pedagogickej činnosti Metod ako skúsený právnik určite prednášal na tejto škole právnu problematiku.
Tým, že Cyril a Metod uplatňovali svoje charizmnatické dary, prispeli rozhodujúcim prínosom pri budovaní slovanských národov i Európy, nielen pokiaľ ide o jej kresťanské náboženské spoločenstvo, ale aj čo sa týka jej občianskej a kultúrnej jednoty. Ani dnes nejestvuje iná cesta k prekonaniu rôznych napätí a k náprave roztržiek a protikladov tak v Európe, ako aj na celom svete, lebo tieto javy hrozia, že vyvolajú zničenie životov a hodnôt. K tomuto cieľu vedie otvorenosť voči iným, vzájomné porozumenie a ochotná spolupráca veľkodušnou výmenou kultúrnych a duchovných dobier.
Jedna zo základných túžob dnešného ľudstva je naozaj snaha znova nájsť jednotu a spoločenstvo pre skutočne dôstojný život všetkých ľudí na celej našej planéte.
Vaša služba milí pedagógovia a administratívni zamestnanci našej Alma mater - CMBF UK nie je iná. V skutočnosti univerzita bola a je stále povolaná byť domovom, kde sa vždy hľadá pravda, ktorá je človeku vlastná.

Svätý Otec Benedikt XVI. sa prihovoril v rámci Svetových dní mládeže v Madride aj univerzitným pedagógom: „“Hľa toto je Vaša dôležitá a životná úloha. Vy, ste tí, ktorí majú tú česť a zodpovednosť odovzdávať univerzitný ideál; ideál, ktorý ste dostali od svojich predchodcov, z ktorých mnohí boli pokorní nasledovníci evanjelia a ktorí, ako takí sa premenili na velikánov ducha. Musíme sa cítiť byť ich pokračovateľmi v dejinách celkom odlišných, ale v ktorých základné otázky ľudskej bytosti aj naďalej vyžadujú našu pozornosť a nútia nás ísť ďalej.... A spôsob ako to uskutočňovať nespočíva len v jej vyučovaní, ale ešte viac v jej prežívaní, stelesňovaní, rovnako ako sa vtelilo Logos – aby si urobilo príbytok medzi nami. V tomto zmysle mladí ľudia potrebujú autentických učiteľov; osoby otvorené voči absolútnym pravdám v rôznych oblastiach poznania.“
Svätý Otec tiež pripomenul: „Treba vziať do úvahy, že tá istá pravda je vždy vznešenejšia než naše ciele. Môžeme ju hľadať a blížiť sa k nej, ale nemôžeme ju celkom vlastniť, alebo lepšie: pravda nás vlastní a motivuje. (Preto) v intelektuálnej a pedagogickej činnosti je pokora nevyhnutnou cestou, ktorá nás chráni pred samoľúbosťou zatvárajúcou prístup prístup k pravde. Nesmieme priťahovať študentov k nám samotným, ale posielať ich k tej pravde, ktorú všetci hľadáme. V tejto úlohe nech Vám Pán pomáha, ktorý Vás žiada, aby ste boli prostí a účinní ako soľ, ako svetlo, ktoré bez rozruchu svieti (porov. Mt 13-15).“

Najvyšší pastier Benedikt XVI. navštívil Katolícku univerzitu Sacro Cuore 3. mája, kde o.i. povedal: „Je dôležité, aby kultúra znovu objavila silu zmyslu a dynamiku transcendentna, jedným slovom, aby rozhodne otvorila horizont hľadaniu Boha... Veda a viera majú akúsi plodnú vzájomnosť, akoby potrebu vzájomného dopĺňania sa pre reálnosť poznania... Hľadanie prežívané v integrite a osvetľované vedou a vierou má obe krídla, impulz a hybnosť, a nikdy nestratí pravú pokoru v zmysle vlastných limitov.“

Ctení pedagógovia, nechajte sa stále viesť múdrosťou, ktorá pochádza zhora, poznaním osvetleným vierou, pamätajúc na to, že múdrosť vyžaduje zápal a námahu v tejto činnosti, ale nič vznešenejšie nemôžete konať, veď tí, čo mnohých priviedli k spravodlivosti, budú ako hviezdy na večné veky – hovorí Písmo (Dan 12, 3). Nech Vám Pán v tejto šľachetnej činnosti napomáha a nech Vám žehná na príhovor sv. Cyrila a Metoda! Amen.

Tags: